Plesne sú huby, ktoré tvoria jemné vlákna. Tvoria drobné spóry, ktorými sa rozmnožujú. Práve spóry sa dostávajú do ovzdušia a môžu vyvolať alergickú reakciu dýchacích ciest – nádchu, alebo astmu. Šírenie alergénu plesní je podobné peľu. Objavuje sa sezónne, najviac koncom leta a začiatkom jesene. Na rozdiel od peľu, spóry plesní sa objavujú hlavne v teplom a vlhkom počasí. Plesne môžu byť vonkajšie, aj bytové.
Vonkajším plesniam sa dá vyhnúť, ak nebudete chodiť do prírody v čase sezóny, hlavne nie keď je po daždi. Je vhodné vyhýbať sa kontajnerom s odpadom, alergik k nim nemá vynášať smeti.
V mnohých igelitových vreciach a odpade v v kontajneroch je množstvo plesní, ak na ne vysypete svoje smeti, do ovzdušia v okolí kontajnerov sa okamžite doslova „vyvalí“ množstvo spór plesní. Tie alergik vdýchne, zachytia sa mu na oblečení a vo vlasoch a môžu mu robiť ťažkosti aj po návrate domov.
Proti bytovým plesniam sa dá brániť účinnejšie, ako proti vonkajším – vetrať vlhké priestory, ako je kúpeľňa, kuchyňa, pivnica. Keď je sucho, plesniam sa nedarí rásť. Skontrolujte, prečo sú miestnosti vlhké. Často príčinou býva zatekajúca voda, alebo jej presakovanie. Okrem sucha je vhodné nedať plesniam živnú pôdu. Zvyšky potravy (staré tégliky, nedojedený chlieb…) pravidelne odstraňujte s odpadom preč zo svojej blízkosti.
Niekedy sa plesne môžu objaviť na domácich kvetoch v pôde. Ak pôvodne tmavá zemina zosvetli, je to skoro určite pleseň. V moderných budovách môže byť významným zdrojom plesní klimatizačný systém. Pre alergika na plesne môže byť problémom aj návšteva zvlhnutej chalupy, kde sa mu ťažkosti môžu zhoršovať. Starý dom, či chalupa môže mať vlhké steny a na nich plesne. To všetko môže byť síce zakryté tapetou, ale môže to spôsobovať aj vážne ťažkosti.
